Cieľom šľachtenia oravky bolo vytvoriť také plemeno kury domácej, ktoré by vyhovovalo drsnejším chovateľským podmienkam horských a podhorských oblastí, pričom by ale dokázalo zúžitkovať možnosť výdatnejšieho pohybu a pastevných možností v týchto oblastiach. Po stránke úžitkovosti sa žiadalo vytvoriť plemeno s kombinovanou úžitkovosťou na produkciu vajec i mäsa, dostatočne otužilé a schopné odolávať tvrdším klimatickým podmienkam.
Skutočným podnetom na vyšľachtenie oravky bola snaha vtedajšieho Ministerstva poľnohospodárstva v Prahe po roku 1949 o zavádzanie plemien čistokrvnej hydiny v jednotlivých oblastiach bývalého Československa z hľadiska ich vhodnosti pre klimatické a hospodárske podmienky. Pre podhorské oblasti severného Slovenska bolo potrebné vyšľachtiť nové plemeno kúr vyznačujúce sa nielen dobrými úžitkovými vlastnosťami, ale aj prispôsobené nepriaznivým klimatickým podmienkam tejto oblasti. Na túto neľahkú prácu sa podujal známy hydinársky odborník na Slovensku, vtedy referent pre chov hydiny na Povereníctve poľnohospodárstva v Bratislave Ing. Vasiľ Bubuškin.
Východzím materiálom, z ktorého začal Ing. Babuškin šľachtiť nové plemeno boli sliepky a kohúty z oblasti severnej Oravy, konkrétne z obcí Oravská Polhora, Mutné, Veselé Novoť, Zákamnenné, Oravká Lesná a pod, v ktorých chotároch bolo mnoho samôt a osád s najlepšími podmienkami pre chov hydiny, ale s drsným podnebím s nadmorskou výškou od 5000 do vyše 1000m. Priemerná ročná teplota sa vo vyšších polohách pohybovala od -5ºC do +5ºC a v ostatných oblastiach do +7°C, kým priemerná júlová teplota bola +17ºC a vo vyšších polohách len do +13°C. Vegetačné obdobie bolo krátke a vyššie položená krajina bola v lete vystavená intenzívnemu slnečnému žiareniu a v zime studeným vetrom.
Hydina chovaná v takýchto podmienkach bola značne zdegenerovaná a poskytovala nízky úžitok tak v znáške, ako aj v mäsovej úžitkovosti. Príčinou tieto skutočnosti bol fakt, že sa v značnej miere praktizoval extenzívny chov hydiny cestou prirodzeného liahnutia až po jarnej znáške, teda v mesiacoch máj a jún. Tým sa nedospelá hydiny dostávala do obdobia zimného počasia a nedostatočného kŕmenia, čo spôsobovalo degeneráciu a nízku úžitkovosť.
Hydina tohto plemena mala byť otužilá, schopná odolávať drsným podmienkam chovu, ako aj odchovu mladej hydiny v skorých jarných mesiacoch. Vyžadovalo sa preto rýchle operovanie kurčiat s hustou podsadou, živý temperament a tzv. ochranné sfarbenie peria ako prirodzená ochrana proti srstnatým a pernatým dravcom. V exteriérových znakoch sa plemeno malo vyznačovať ružicovým hrebeňom a krátkymi bradovými lalokmi, ktoré lepšie odolávajú tuhým mrazom. Z hľadiska opracovateľnosti a jatočného vzhľadu bola stanovená požiadavka žltého sfarbenia pokožky, hladké neoperené beháky a hlava bez chochola a fúzov.
Tieto exteriérové požiadavky boli stanovené pre budúci štandard nového plemena po preskúmaní chovov domácich sliepok v obciach Zákamenné a Novoť, odkiaľ sa mal zadovážiť pôvodný šľachtiteľský materiál miestneho pôvodu. Vychádzalo sa pritom z využitia klasických zásad, ktoré využívali východiskový materiál po stáročia žijúci v určitých prispôsobených podmienkach.